3 dni s Brandon Bays, dennik N

Dokonca som pôvodne na internete hľadala v tom čase niečo úúúúplne iné, keď sa mi zrazu zobrazilo toto.
"A do riti! Výzvaaaaa!!!",.. povedalo moje podvedomie...
A žeby... hm, ..hm,.. hm??? Som do toho šla? ..............
A už sa to začalo diať! Akcia a reakcia...

Poznáte ten okamih, keď Vám zrazu ten tajomný google podsunie úplne inú variantu? Tak to je presne ono! Môžte to samozrejme prekliknúť... a povedať si, že idete na nové hľadanie, veď toto ste vôbec nehľadali! Ale môžte sa nechať aj uniesť tým prúdom.... Verte, že ak tak urobíte,.. budete zrazu prekvapení - ako sa Vám začne život meniť (-:

Brandon Bays a jej Cesta? Koľko krát som to hľadala? Väčšinou to bol blbý termín, alebo ma neskôr odrádzala cena. Alebo sa to už akurát udialo,.... alebo,... alebo,... vždy tu bolo niečo, čo bolo prekážkou....

A teraz.. zrazu to bolo tu! Chvíľku som na to čumela..... dlho.....

A čosi vnútri vo mne povedalo: "Počkaj,.. je to zaujímavé! Veď toto si veľa krát hľadala!"
Okolnosti sú niekedy také, že zrazu objavíte "čosi" v správny čas na správnom mieste... A objavíte to vtedy, keď ste na to pripravení - vtedy zrazu ste schopní povedať: "Áno! Idem do toho!" A už nevidíte prekážku. Iba zariskujete.... A skočíte ako na padáku.....

Meno Brandon Bays som poznala tak akurát z kníh. Ale popravde.. nikdy som žiadnu jej knihu nečítala. Poznala som jej príbeh, ale knihu "Cesta" som naozaj nikdy neotvorila.....
Hneď mi to prišlo ako zaujímavý nápad - spoznať ďalšiu prácu s emóciami...
A pretože rada objavujem nové veci - išla som do toho!
A či to za to stálo? Rozhodne áno! Prejsť tou svojou Cestou dáva človeku zas trošku iný pohľad na seba... celkovo na spoločnosť, vzťahy, život,.. ktorý žijeme..

Kto je Brandon Bays? Známa autorka svojou knihou Cesta. Keď Brandon zistila, že má v bruchu nádor - začala hľadať a objavovať... vyvinula celý proces, ktorý nazvala "Cesta". Iróniou bolo, že v minulosti Brandon už poznala rôzne náhľady práce s telom... meditovala, žila zdravo.. bola terapeutkou.....

Napriek tomu ochorela.
Cítila sa podvedená. Zranená. Ona, ktorá pomáha iným...??? Ona, ktorá bola v tom čase terapeutkou..?
Až keď sa definitívne vzdala a začala odkrývať rôzne emocionálne vrstvy, pracovať s odpustením, prijatím... začalo dochádzať k zmenám....

A tu niekde začína jej dlhý príbeh....
Cestu plnú hľadania - opísala vo svojich knihách...
Odvtedy Brandon svoju Cestu naučila mnohé bytosti z rôznych kútov sveta.
Popravde.. Keď som prišla na Cestu, hovorila som si: čo je toto za americkú show? My slováci totiž nie sme zvyknutí moc vyjadrovať takto naplno emócie.

Odkedy viac cestujem a porovnávam sama v sebe rôzne mentality, zdá sa mi, .. akoby sme boli často emocionálne v niečom zaseknutí, ..... zablokovaní.. Možno je to tým, že sa v nás akosi pevne usadil komunistický režim, ktorý tu bol .. a niektoré bytosti nosia tento divný program ešte stále v hlave... A možno v niečom mnohých ľudí mentálne zablokoval.

Ale sú tu aj iné programy: "Život je ťažký a každý nosí bremeno" - program katolíckej cirkvi. "Chlapi sú svine" - program staršej generácie... alebo "bez boja niet víťazstva" - čiastočná pravda. Ale život nie je boj.... Mali by sme v ňom zažívať ♧radosť! Ibaže akonáhle niečo ide ľahšie, akoby to bola pre niektorých ľudí doslovne chyba v programe.... Zjavne asi aj je, pretože to majú tak nastavené! Ďalší z programov: "To je normálne, všade inde sú takéto pokrivené vzťahy... vydrž to!" - program, ktorý sa prejavuje v zamestnaní a celej spoločnosti. Veď podvádzať a donášať - to sú bežné veci u mnohých ľudí. "Lásku si treba zaslúžiť"... - ďalší divny program, ktorý vyvoláme už v deťoch v detstve. Naštartujeme ho starostlivo. Dieťa musí najskôr mať dobré známky v škole, musí byť možno v niečom najlepšie.. x ďalších podmienok. Lenže výsledok je často taký, že dieťa sa vlastne samo pred sebou necíti potom hodné lásky...... chýba mu podpora, stabilita, láska. A toto si nesieme do dospelosti....

Skrátka... programov je veľa! Záleží na nás, ktorý si vyberieme... A to sformuje náš život. Je to ako hypnóza.. - opakované sa stáva realitou.

Programy, vzorce, šablóny.. To vsetko nás formuje. Alebo iba takými jednoducho sme,.. lebo takými zavretými a emocionálne otupelými chceme byť?

Každopádne odkedy viac cestujem, vnímam tento rozdiel. Odskúšala som si mnoho vecí sama na sebe a ono sa to začalo vo mne rýchlo meniť. Uvedomila som si, v čom slováci mentálne zápasia... kde je "pes zakopaný"...

Vráťme sa ale k Brandon. Takže najskôr sa mi to zdalo ... možno príliš dokonalé na to, aby to bola pravda??
Pravdou však je, že neskôr, .. keď som Brandon videla tvárou v tvár, videla jej slzy a potom jej smiech zároveň, ako jej emócie prirodzene plynuli ako rieka.., .. počúvala jej príbeh, vnímala ♡srdcom jej skúsenosť - veľmi to somnou zarezonovalo! Dotklo sa to mojej duše kdesi veeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi veľmi hlboko ..... pretože Brandon sa na nič na pódiu nehrá. Iba je tým - kým je. Keď má chuť plakať a niečo ju dojme - plače, .. keď sa smeje - tak sa smeje naplno ..... A skrátka - iba si dovolí byť takou aká je v srdci...

Jej energia, nadšenie, ale aj slzy,.. keď spomína na ťažké časy hľadania. Brandon je jednoducho autentická, je v srdci, .. a disponuje silnou energiou, ktorú je schopná všetkým rozdať... Jej vtip, ... hravosť a ľahkosť sa niesla v sále ako vietor....... jej turbulentná, povzbudivá a veľmi srdečná energia zanecháva stopy v každom srdci♡.....

Brandon dala priestor v sále aj na otázky.. a nebolo ich málo! Všetky boli zaujímavé a navzájom za sebou synchronizovali s príbehmi duší...
Brandon neskôr vystriedala jej priateľka Gaby z Rakúska.....
Procesy Cesty sme potom robili v dvojiciach. A dobre sme sa zapotili! Nebola to prechádzka ružovou záhradou. Každopádne to bola dosť hlboká skúsenosť. Taká výprava do najhlbších hlbočín duše. Fascinovalo ma, ako sa dokáže v druhom zrkadliť môj príbeh. Takže mi môj príbeh a problém v podstate prerozprával niekto iný. A ja som si hovorila: "Páni, veď to je moje! Je to ten môj problém, ktorý riešim.." Fascinovalo ma ako človek podvedome priťahuje podobné, niekedy rovnaké - ale aj extrémne rozdielne.....

Dovoliť si prežiť emóciu.. spomienku.. traumu.. svoj film, ktorý žijeme v hlave, v tomto tele.... Dovoliť si plakať, či je to žena alebo muž, .. (áno - aj muži majú nárok na slzy!).. pustiť zo seba všetky obsahy, ktoré tam driemú.... zrútiť masky, tienidlá, kostýmy, ... niekedy ťažké.... priznať si, čo tam všetko je...

Ale zároveň to všetko dovoliť aj tomu druhému, poskytnúť mu oporu, pretože sme si v niečom všetci podobní.... sme len ľudia a radi veríme tomu, že sme výnimočnou snehovou vločkou.. myslíme si, že náš príbeh je výnimočný...
Hráme podivné hry... dokonca aj sami so sebou! Úloha ženy, matky, priateľky, milenky.... kolotoč ... práca, hypotéka, očakávania... nesplnené ciele... túžby.... Úloha muža.. kariéra... sny....

Nezabudli sme v tom kolotoči na seba...?

Dovolíme si prejaviť emócie tak ako potrebujeme? Alebo sme tu iba pre druhých?
Čo cítime? Tak skutočne....!! Bez klamstiev... lží... závoja pretvárky.... kostýmov...
Cítime radosť? Či ťarchu?
Kto naozaj do riti sme? Sme tými, ktorí sa takto prezentujú navonok? Alebo niekde v hĺbke srdca sme niekto iný...??? Cítime sa v tom dobre?

Tri dni dynamických procesov.... tri dni príbehov... tri dni plné emócií....
Také, ktoré čosi v človeku zmenia.... a nenechajú ho ľahostajným pre ďalšiu prácu so sebou.... pre iné nazeranie pre život ako taký......
Tri dni Cesty, ktoré pohnú dušou a ona začne kvitnúť.....

Neľahké tri dni plné závanu našich ľudských drám, grotesiek, či frašiek, príbehov všedných aj nevšedných - lebo to všetko sme my!!
Patria k nám hnevy, ako aj smútky, vášne, manipulácie, radosti, .... a to všetko sa strieda príliš rýchlo..... ovládame to?
Sme vôbec schopní pochopiť všetkému, čo sa v nás odohráva...? Čo sa nám v živote deje..?
Sme schopní porozumieť odkazu choroby ako nástroja pre zmenu?
Lakujeme navonok niekedy tie svoje sračky, aby sme vyzerali dobre! Dávame si masky, lebo taká je celá spoločnosť... Prekrývame naše strachy, naše smútky, hnevy, nostalgie, bolesti niečím žiarivým. Pozlátkom... a na to príde nová a nová vrstva.... až je toho tak veľa, že nám ten náš svet nejako zošedivie.....
Vrstvy potom idú ťažko dole! Je to ako keď si nalakujete nechty viac krát a neodlakujete si predchádzajúcu vrstvu. Opravíte už nalakovanú, ale nedáte predchádzajúcu vrstvu dole. Vrstva k vrstve... na to vrstva nová.. A ono to potom už v jednom okamihu nejde dole.... lebo iba prekrývate.....
Auuu! Nakoniec to musíte strhnúť, lebo už to nechcete! A ono je to pomerne bolestivé..

Tak je to aj s emóciami...
Navonok sa veľa ľudí tvári stabilne.. vo vnútri má mnoho ľudí peklo....
Odkryť mnoho vrstiev vyžaduje však odvahu a odhodlanie... silu..... a nebude to ľahká cesta! Ísť postupne pod vrstvy...
Ale.. dokedy chceme prekrývať???
Keď si nedovolíme naplno prejaviť hnev, aj tie radostné emócie ostávajú na rovnako potlačenej krivke - kdesi strašne hlboko stlačené .... nevyjadrené....
Ako pracovať s emocionálnymi obsahmi? Ako ich čistiť? Recyklovať? Nikto nás to nenaučil.... Učíme sa čítať, písať... ale nikto nás nenaučil, ako pracovať so psychikou.... Ako s ňou naložiť... ako sa zbaviť strachov, smútkov.... Ako sa zbaviť tráum, ťaživých obsahov, ktoré v sebe nosíme......?? Tak, aby sme život prežívali viac radostne,..... aby sa nestal abnormálnou záťažou....... bremenom....

Celý náš život je nakoniec Cestou......
Priznať, že sme zraniteľnými, občas slabí a bezmocní - v tom je obrovská človečia sila a nový odraz... ! Nie je to slabosť - ako sa často prezentuje v spoločnosti..
Snažíme sa byť silnými, máme masky leopardov, či tigrov... lebo tak dravý je ring, či prales,.. ktorý sme si sami vytvorili...
Odpustenie.
Prijatie.
V tom je obrovská sila, ktorá je schopná dať vo Vesmíre mnoho vecí do pohybu..... a zmeniť chod udalostí či celý scenár...
------------------------
♡Ďakujem všetkým spolupodielateľom za výborne zorganizovanú akciu v Prahe..
♡Prekladateľkám...
♡Organizátorom...
♡Ľuďom, ktorí očisťovali sálu éterickými olejmi a starali sa o celý priestor - tak ako si to priala samotná Brandon.... naozaj sa tam pobývalo dobre! ♧
♡Terapeutom Cesty za pomoc......
♡Ale aj všetkým "spolucestujúcim", ktorí boli otvorení pre proces Cesty.. a dokázali doňho skočiť s otvoreným srdcom... Dokázali sme si vzájomne poskytnúť oporu v ťažkých, ale nakoniec oslobodzujúcich chvíľach samotného procesu Cesty... vytvoriť bezpečné prostredie plné dôvery, pochopenia, súcitu a láskavosti...
♡Gaby Burt... za prácu so samotným procesom Cesty... a za trpezlivosť... a láskavosť, ktorú v srdci nosí....
♡A nakoniec samotnej Brandon za jej otvorené srdce... ♡
Prajem všetkým bytostiam, aby to naučené dobre zaintegrovali do života (-:
♧ĎAKUJEM za nádherné tri dni, ktoré veľa vo mne zmenili..♧
Majte sa... a buďte k sebe úprimní..... to je totiž jediná cesta, ako byť šťastným... ♡
S láskou ..
☆Večná ufónica Kity☆

Zdroj: https://dennikn.sk