O ceste za vlastným JA, časopis Evita
Keď sa točíte stále v tom istom kruhu strachov a obáv. Keď máte dookola rovnaké problémy a neviete, ako ich raz a navždy vyriešiť. Keď si uvedomujete, že chcete vo svojom živote niečo zmeniť, ale neviete ako.... Vydajte sa na Cestu. Tak ako Dušana či Gabriela.
Zdroj: Evita
Dátum: apríl 2016
Možno ste už počuli o Američanke Brandon Bays, ktorej pred štyridsiatkou diagnostikovali na maternici nádor veľkosti futbalovej lopty. Odmietla štandardnú medicínsku liečbu a okamžitú operáciu. Roky sa venovala alternatívnej medicíne a rozhodla sa pre vlastný spôsob liečenia. Jedla surovú stravu, vylúčila cukor, chodila na masáže a hydrokolonoterapiu, používala bylinkové procedúry či pozitívne vizualizácie.
Keď sa jej stav výraznejšie nezlepšoval, celé to na ňu doľahlo a už to chcela ” zabaliť“. Jedného dňa ležala na masážnom stole a odrazu si spomenula na traumu zo svojho detstva, s ktorou sa nevyrovnala. Dala sa viesť svojím vnútorným hlasom a počula slovo ” odpustenie“. Postupne nachádzala cestu k úplnému odpusteniu všetkého, čo sa v minulosti odohralo. Nechala odísť starú bolesť, ktorá bola súčasťou bunkovej spomienky. Uvedomila si, že tumor sa nedržal jej, ale ona sa držala tumoru. Neskôr zmizol úplne, prirodzene, bez operácie, za šesť a pol týždňa!
Takto opisuje svoj, pre niekoho neuveriteľný príbeh vyliečenia. Hovorí: ”Sama na sebe som si overila, aký má ľudské telo obrovský potenciál. Keď sa odhodláte ukončiť príbeh svojej bolesti a otvoríte sa do nekonečného potenciálu slobody, uzdravenie je možné.“ Brandon je dnes autorkou terapeutickej metódy a úspešnej knihy The Journey - Cesta, ktorá funguje už vyše dve desiatky rokov a je považovaná za jednu z najúčinnejších alternatívnych metód liečenia tela a mysle. Vychádza z podstaty, že za väčšinou našich trápení či chorôb akéhokoľvek druhu sú potlačené emócie.
Uspešne vyštudovala vysokú školu. Našla si dobre platenú prácu a jej kariéra rýchlo napredovala až po manažérsku pozíciu. Potom dala prednosť rodine. Najskôr sa jej narodila zdravá dcéra, o dva roky syn, ktorý však narušil všetky jej istoty. Narodil sa predčasne a už od začiatku jej lekári dávali najavo, že niečo nie je v poriadku.
"Potvrdenie diagnózy trvalo štyri roky. Počas tohto obdobia som hľadala informácie a pomoc u lekárov aj alternatívnych terapeutov. Stanovenie diagnózy poskytlo iba širokú škálu symptómov, ale žiadne istoty o synovom ďalšom vývoji," hovorí Dušana. Najskôr hľadala odpovede na synov zdravotný stav v odbornej literatúre a na internete. Objavila knihu Cesta a s nadšením čítala o ľuďoch ktorí si vďaka nej prinavrátili zdravie. "Bolo to neuveriteľné zistenie, že každý má možnosť vystúpiť z kruhu vlastných obmedzení. Aj keď som sa dovtedy zaoberala viacerými alternatívnymi metódami, táto bola v niečom iná. Bol to životný postoj založený na viere, pokore, úcte, láske... Mala som pocit, že musí fungovať aj u môjho syna."
Po prečítaní knihy absolvovala úvodný víkend, ktorý jej dodal novú nádej a vrátil stratenú vieru. Po druhom seminári sa rozhodla prejsť celým programom pre terapeutov.
"Terapia mi postupne odkrývala rôzne nevyriešené oblasti. Prvé boli najmä témy z detstva. Boli to často "banálne" detské problémy, ktoré však formovali môj postoj k sebe samej, k životu a k vzťahom. Prostredníctvom odhaľovania negatívnych presvedčení a zameny nezdravých vzorcov správania som začínala poznávať samu seba. V spomienkach som sa vracala aj do obdobia po narodení syna a odkrývali sa mi negatívne emócie, ktorým som sa v tom čase bránila. Po ich uvoľnení som pochopila, ako veľmi som sa uzavrela do seba," spomína. Už po prvých terapiách sa zbavila svojich prchkých a útočných reakcií. Pomaly vymizli podvedomé snahy vyhľadávať konflikty, v ktorých zo seba dostávala von všetko, čo ju trápilo. "Vzťahy s ľuďmi zrazu začali naberať iný rozmer. Dokázala som hovoriť o svojich pocitoch bola som pripravená prijímať potrebnú podporu od rodiny, prestala som sa vyhýbať ľuďom a bola som prekvapená, koľkí z nich sú ochotní pomôcť mi. Samozrejme, boli aj situácie, ktoré preverovali silu priateľstva - mnohé neobstáli, ale vďaka nim som zistila, že skutočnými nikdy neboli."
Kto sa najviac o tento druh terapie zaujíma?
Ľudia majú na to rôzne dôvody. Asi 20 až 30 percent ľudí má diagnostikovaný fyzický alebo zdravotný problém, napr. trpí depresiou, majú diagnostikované fyzické ochorenie, nádor, astmu, Crohnovu chorobu, celiakiu alebo iné. Ďalší cítia, že nie sú šťastní a spokojní so svojím životom. Akoby boli zablokovaní, nevyužívajú svoj potenciál alebo nemajú správne smerovanie. Pýtajú sa na zmysel svojho života, na to, či robia to, čo majú, či ich to napĺňa. Mnohí riešia vzťahové otázky, nevyrovnanosť vo vzťahoch alebo majú problémy s hojnosťou finančnou a materiálnou. Ale je tu aj skupina veľmi úspešných ľudí, ktorí vedia, že úspech je výsledkom práce na sebe samom. Pre nich je to o osobnom rozvoji. Pre iných o hľadaní duchovnej cesty.
Čím je metóda výnimočná?
Nedáva žiadne ultimatívne odpovede, práve naopak - navedie vás do vášho vnútra a vy si odpovede nájdete sami. Naučíte sa pracovať so svojimi emóciami zdravo, tak ako je to prirodzené, len sme na to už zabudli a nikto nás to v dospelom živote neučil. Každý sme na tento svet prišli ako čisté žiarivé bytosti, ktoré však začali prekrývať nánosy obmedzení, negatívnych potlačených pocitov, bolestivých udalostí, nezdravých presvedčení o sebe a o živote. Tie nám nasadili masku a zabudli sme, akými vo svojej podstate sme. Je to návrat k svojej podstate. Je to spôsob, ako sa zblížiť sám so sebou a pozrieť sa na niektoré udalosti, ktoré sa mi v živote udiali a vyliečiť ich v sebe.
Brandon je presvedčená, že viac než 85 percent chorôb má príčinu v našej psychike a môžu za to potlačené emócie...
Tento fakt potvrdilo aj Americké centrum pre kontrolu chorôb. Zoberte si malé deti. Všetky svoje pocity prežívajú prirodzene, ale vplyvom spoločnosti ich v sebe začínajú potláčať. Skúsenosti z detstva ako „neplač, na verejnosti sa to nehodí“ alebo „nekrič, čo si o nás pomyslia“ a podobné máme asi každý. Vedci na molekulárnej úrovni však dokázali, že potlačené emócie môžu viesť k zablokovaniu jednotlivých bunkových receptorov. Vo chvíli, keď emóciu prežívame naplno, naše telo vypúšťa do krvi určité biochemické látky. Keď emóciu nevyjadrím alebo ju potlačím, tieto chemické látky vypúšťané do krvi sa usadia v našich bunkách. Keď sa po nejakom čase vyvinie choroba, prejaví sa s veľkou pravdepodobnosťou na mieste týchto buniek. Počas svojho liečenia Brandon objavila, ako sa dostať do hĺbky svojho tela a duše, až k bunkovej pamäti, ako uvoľniť schopnosti tela a pomocou nich sa uzdraviť. To znie až neuveritelne. Bunky sa obnovujú veľkou rýchlosťou – za štyri týždne sa obnovia všetky bunky v našej koži, za šesť týždňov sa obnovia bunky pečene, výstelka žalúdka sa obnoví každé štyri dni. Doktor Deepak Chopra však išiel ďalej. Zaujímalo ho, ako je možné, že keď sa pečeň obnoví za šesť týždňov a je v nej teraz napríklad nádorové ochorenie, je tam aj o šesť týždňov, keď sú už tam aj o šesť týždňov, keď sú už všetky bunky nové. Vysvetlil to tým, že vnútri našich buniek sú uložené staré spomienky, ktoré nazval „fantómovými spomienkami“. Práve tie dokážu v bunkách vytvoriť degeneratívne chorobné vzorce. Kým bunka zanikne, prenesie túto informáciu na novovznikajúcu bunku, a tak chorobný proces pokračuje. Deepak prirovnal ľudské telo k počítaču - je schopné prerušiť „naprogramovanie“, a keď sa program preruší, nastáva liečenie. Zistil, že ľudia sú schopní preniknúť do svojej podstaty svojho vnútra a zbaviť sa negatívnych následkov spomienok uložených vo svojich bunkách. Túto jeho teóriu nasledovala Brandon Bays a pretavila ju spoločne so svojím manželom Kevinom do Cesty, súboru jednoduchých a účinných techník prístupných každému.
Pre koho je Cesta?
Primárne je pre ľudí, ktorí cítia silnú potrebu vo svojom živote niečo zmeniť. Majú pocit nenaplnenia, hľadania, cyklenia sa vo svojich problémoch, pocitu zbytočnosti, ale aj depresie, strachov, fóbie či závislostí. Sú chorí, zranení alebo sa nevyrovnali so stratou blízkej osoby. Je aj pre ľudí, ktorí sa chcú rozvíjať, pracovať na sebe. Cesta je pre každého. Jedinou podmienkou je, aby človek chcel. Bol ochotný a otvorený si „vyhrnúť rukávy“ a pozrieť sa do svojho vnútra. Od 8. do 10. apríla bude Brandon Bays viesť trojdňový seminár v Bratislave. Bude to silný zážitkový seminár, na ktorom budú všetci intenzívne na sebe pracovať - či už pre svoj vlastný rozvoj, svoju transformáciu a liečbu, alebo si rozšíria svoje doterajšie terapeutické techniky.
"Rozhodujúce je, že sa telo dokáže liečiť samo, keď mu to dovolíme. Keď spoznáme, kto naozaj sme a nie, kým chceme byť. Na tejto ceste poznania
musíme odpustiť mnohým vrátane seba. Ak si dovolíme prežívať všetky emócie, aj smútky, krivdy, ťažoby, budeme žiť zdravé životy."
Jej život vyzeral navonok úplne v poriadku. Vnútri však bola nespokojná a stále niečo hľadala. Cítila nenaplnenosť a prázdnotu. Pridali sa k tomu problémy vo vzťahu, nespokojnosť v práci. Jednoducho jej chýbal zmysel života a k tomu energia začať niečo nové. Jedného dňa sa ocitla so svojou neterou v kníhkupectve a tá jej podala knihu Cesta. „Kúpila som ju a ešte v ten deň som ju prečítala. Doslovne sa mi začal meniť život,“ začína rozprávať o svojej ceste Gabriela. Kniha na ňu pôsobila liečivo a už pri čítaní si uvedomovala, aké vzorce správania nadobudla počas života a ako ju ovplyvňujú. Rozhodla sa ísť na seminár. „Tam som si prvýkrát v živote uvedomila, že potlačovanie emócií je pre naše telo nesmierna záťaž. Predtým som ich nedávala veľmi najavo a niektoré som už ani nevnímala. Slzy nepripadali do úvahy už vôbec, lebo moje
presvedčenie bolo, že musím byť vždy silná. Zmeny, ktoré som na sebe pociťovala, ma priviedli k absolvovaniu kompletného kurzu a stala som sa certifi kovanou terapeutkou Cesty.“
A čo konkrétne sa v jej živote zmenilo?
Začala lepšie vnímať samu seba, svoje pocity, potreby a aj dostatok energie. Na fyzickej úrovni zmizli bolesti hlavy a pocity vyčerpanosti, ktoré boli zjavne dôsledkom zablokovaných emócií. „Uvedomenie si súvislostí a prijatie emócií, hoci neboli vždy príjemné, spôsobilo, že som si prestala vytvárať emočné bloky, ktoré už nevytvárali zdravotné a iné problémy. Pomocou nástrojov tejto metódy som sa zbavila fóbií a podstatnej časti svojich strachov. Tie ma v živote veľmi brzdili a, bohužiaľ, som vďaka nim prichádzala aj o veľa životných príležitostí.“ Musela sa tiež naučiť povedať nie, na čo si len ťažko a pomaly zvykali ľudia z jej okolia, lebo boli zvyknutí na jej okamžitú ochotu vyhovieť každému, ktorá však bola založená na strachu z odmietnutia. Vďaka Ceste sa zbavila strachu nahlas hovoriť o svojich pocitoch. Okolie jej zmenu začalo vnímať ako dôkaz, že táto metóda funguje.
Dátum: apríl 2016
Možno ste už počuli o Američanke Brandon Bays, ktorej pred štyridsiatkou diagnostikovali na maternici nádor veľkosti futbalovej lopty. Odmietla štandardnú medicínsku liečbu a okamžitú operáciu. Roky sa venovala alternatívnej medicíne a rozhodla sa pre vlastný spôsob liečenia. Jedla surovú stravu, vylúčila cukor, chodila na masáže a hydrokolonoterapiu, používala bylinkové procedúry či pozitívne vizualizácie.
Keď sa jej stav výraznejšie nezlepšoval, celé to na ňu doľahlo a už to chcela ” zabaliť“. Jedného dňa ležala na masážnom stole a odrazu si spomenula na traumu zo svojho detstva, s ktorou sa nevyrovnala. Dala sa viesť svojím vnútorným hlasom a počula slovo ” odpustenie“. Postupne nachádzala cestu k úplnému odpusteniu všetkého, čo sa v minulosti odohralo. Nechala odísť starú bolesť, ktorá bola súčasťou bunkovej spomienky. Uvedomila si, že tumor sa nedržal jej, ale ona sa držala tumoru. Neskôr zmizol úplne, prirodzene, bez operácie, za šesť a pol týždňa!
Takto opisuje svoj, pre niekoho neuveriteľný príbeh vyliečenia. Hovorí: ”Sama na sebe som si overila, aký má ľudské telo obrovský potenciál. Keď sa odhodláte ukončiť príbeh svojej bolesti a otvoríte sa do nekonečného potenciálu slobody, uzdravenie je možné.“ Brandon je dnes autorkou terapeutickej metódy a úspešnej knihy The Journey - Cesta, ktorá funguje už vyše dve desiatky rokov a je považovaná za jednu z najúčinnejších alternatívnych metód liečenia tela a mysle. Vychádza z podstaty, že za väčšinou našich trápení či chorôb akéhokoľvek druhu sú potlačené emócie.
Dušana Drgoncová:
„Naučila som sa akceptovať ľudí.“Uspešne vyštudovala vysokú školu. Našla si dobre platenú prácu a jej kariéra rýchlo napredovala až po manažérsku pozíciu. Potom dala prednosť rodine. Najskôr sa jej narodila zdravá dcéra, o dva roky syn, ktorý však narušil všetky jej istoty. Narodil sa predčasne a už od začiatku jej lekári dávali najavo, že niečo nie je v poriadku."Potvrdenie diagnózy trvalo štyri roky. Počas tohto obdobia som hľadala informácie a pomoc u lekárov aj alternatívnych terapeutov. Stanovenie diagnózy poskytlo iba širokú škálu symptómov, ale žiadne istoty o synovom ďalšom vývoji," hovorí Dušana. Najskôr hľadala odpovede na synov zdravotný stav v odbornej literatúre a na internete. Objavila knihu Cesta a s nadšením čítala o ľuďoch ktorí si vďaka nej prinavrátili zdravie. "Bolo to neuveriteľné zistenie, že každý má možnosť vystúpiť z kruhu vlastných obmedzení. Aj keď som sa dovtedy zaoberala viacerými alternatívnymi metódami, táto bola v niečom iná. Bol to životný postoj založený na viere, pokore, úcte, láske... Mala som pocit, že musí fungovať aj u môjho syna."
Po prečítaní knihy absolvovala úvodný víkend, ktorý jej dodal novú nádej a vrátil stratenú vieru. Po druhom seminári sa rozhodla prejsť celým programom pre terapeutov.
"Terapia mi postupne odkrývala rôzne nevyriešené oblasti. Prvé boli najmä témy z detstva. Boli to často "banálne" detské problémy, ktoré však formovali môj postoj k sebe samej, k životu a k vzťahom. Prostredníctvom odhaľovania negatívnych presvedčení a zameny nezdravých vzorcov správania som začínala poznávať samu seba. V spomienkach som sa vracala aj do obdobia po narodení syna a odkrývali sa mi negatívne emócie, ktorým som sa v tom čase bránila. Po ich uvoľnení som pochopila, ako veľmi som sa uzavrela do seba," spomína. Už po prvých terapiách sa zbavila svojich prchkých a útočných reakcií. Pomaly vymizli podvedomé snahy vyhľadávať konflikty, v ktorých zo seba dostávala von všetko, čo ju trápilo. "Vzťahy s ľuďmi zrazu začali naberať iný rozmer. Dokázala som hovoriť o svojich pocitoch bola som pripravená prijímať potrebnú podporu od rodiny, prestala som sa vyhýbať ľuďom a bola som prekvapená, koľkí z nich sú ochotní pomôcť mi. Samozrejme, boli aj situácie, ktoré preverovali silu priateľstva - mnohé neobstáli, ale vďaka nim som zistila, že skutočnými nikdy neboli."
Zabudli sme, kto sme
VLASTIMIL FEINER, spoluzakladateľ organizácie Cesta na Slovensku. Vďaka nej sa sám vyliečil z ulceróznej kolitídy, ktorá sa v klasickej medicíne považuje za nevyliečiteľnú chorobu.Kto sa najviac o tento druh terapie zaujíma?
Ľudia majú na to rôzne dôvody. Asi 20 až 30 percent ľudí má diagnostikovaný fyzický alebo zdravotný problém, napr. trpí depresiou, majú diagnostikované fyzické ochorenie, nádor, astmu, Crohnovu chorobu, celiakiu alebo iné. Ďalší cítia, že nie sú šťastní a spokojní so svojím životom. Akoby boli zablokovaní, nevyužívajú svoj potenciál alebo nemajú správne smerovanie. Pýtajú sa na zmysel svojho života, na to, či robia to, čo majú, či ich to napĺňa. Mnohí riešia vzťahové otázky, nevyrovnanosť vo vzťahoch alebo majú problémy s hojnosťou finančnou a materiálnou. Ale je tu aj skupina veľmi úspešných ľudí, ktorí vedia, že úspech je výsledkom práce na sebe samom. Pre nich je to o osobnom rozvoji. Pre iných o hľadaní duchovnej cesty.Čím je metóda výnimočná?
Nedáva žiadne ultimatívne odpovede, práve naopak - navedie vás do vášho vnútra a vy si odpovede nájdete sami. Naučíte sa pracovať so svojimi emóciami zdravo, tak ako je to prirodzené, len sme na to už zabudli a nikto nás to v dospelom živote neučil. Každý sme na tento svet prišli ako čisté žiarivé bytosti, ktoré však začali prekrývať nánosy obmedzení, negatívnych potlačených pocitov, bolestivých udalostí, nezdravých presvedčení o sebe a o živote. Tie nám nasadili masku a zabudli sme, akými vo svojej podstate sme. Je to návrat k svojej podstate. Je to spôsob, ako sa zblížiť sám so sebou a pozrieť sa na niektoré udalosti, ktoré sa mi v živote udiali a vyliečiť ich v sebe.
Brandon je presvedčená, že viac než 85 percent chorôb má príčinu v našej psychike a môžu za to potlačené emócie...
Tento fakt potvrdilo aj Americké centrum pre kontrolu chorôb. Zoberte si malé deti. Všetky svoje pocity prežívajú prirodzene, ale vplyvom spoločnosti ich v sebe začínajú potláčať. Skúsenosti z detstva ako „neplač, na verejnosti sa to nehodí“ alebo „nekrič, čo si o nás pomyslia“ a podobné máme asi každý. Vedci na molekulárnej úrovni však dokázali, že potlačené emócie môžu viesť k zablokovaniu jednotlivých bunkových receptorov. Vo chvíli, keď emóciu prežívame naplno, naše telo vypúšťa do krvi určité biochemické látky. Keď emóciu nevyjadrím alebo ju potlačím, tieto chemické látky vypúšťané do krvi sa usadia v našich bunkách. Keď sa po nejakom čase vyvinie choroba, prejaví sa s veľkou pravdepodobnosťou na mieste týchto buniek. Počas svojho liečenia Brandon objavila, ako sa dostať do hĺbky svojho tela a duše, až k bunkovej pamäti, ako uvoľniť schopnosti tela a pomocou nich sa uzdraviť. To znie až neuveritelne. Bunky sa obnovujú veľkou rýchlosťou – za štyri týždne sa obnovia všetky bunky v našej koži, za šesť týždňov sa obnovia bunky pečene, výstelka žalúdka sa obnoví každé štyri dni. Doktor Deepak Chopra však išiel ďalej. Zaujímalo ho, ako je možné, že keď sa pečeň obnoví za šesť týždňov a je v nej teraz napríklad nádorové ochorenie, je tam aj o šesť týždňov, keď sú už tam aj o šesť týždňov, keď sú už všetky bunky nové. Vysvetlil to tým, že vnútri našich buniek sú uložené staré spomienky, ktoré nazval „fantómovými spomienkami“. Práve tie dokážu v bunkách vytvoriť degeneratívne chorobné vzorce. Kým bunka zanikne, prenesie túto informáciu na novovznikajúcu bunku, a tak chorobný proces pokračuje. Deepak prirovnal ľudské telo k počítaču - je schopné prerušiť „naprogramovanie“, a keď sa program preruší, nastáva liečenie. Zistil, že ľudia sú schopní preniknúť do svojej podstaty svojho vnútra a zbaviť sa negatívnych následkov spomienok uložených vo svojich bunkách. Túto jeho teóriu nasledovala Brandon Bays a pretavila ju spoločne so svojím manželom Kevinom do Cesty, súboru jednoduchých a účinných techník prístupných každému.
Pre koho je Cesta?
Primárne je pre ľudí, ktorí cítia silnú potrebu vo svojom živote niečo zmeniť. Majú pocit nenaplnenia, hľadania, cyklenia sa vo svojich problémoch, pocitu zbytočnosti, ale aj depresie, strachov, fóbie či závislostí. Sú chorí, zranení alebo sa nevyrovnali so stratou blízkej osoby. Je aj pre ľudí, ktorí sa chcú rozvíjať, pracovať na sebe. Cesta je pre každého. Jedinou podmienkou je, aby človek chcel. Bol ochotný a otvorený si „vyhrnúť rukávy“ a pozrieť sa do svojho vnútra. Od 8. do 10. apríla bude Brandon Bays viesť trojdňový seminár v Bratislave. Bude to silný zážitkový seminár, na ktorom budú všetci intenzívne na sebe pracovať - či už pre svoj vlastný rozvoj, svoju transformáciu a liečbu, alebo si rozšíria svoje doterajšie terapeutické techniky.
"Rozhodujúce je, že sa telo dokáže liečiť samo, keď mu to dovolíme. Keď spoznáme, kto naozaj sme a nie, kým chceme byť. Na tejto ceste poznania
musíme odpustiť mnohým vrátane seba. Ak si dovolíme prežívať všetky emócie, aj smútky, krivdy, ťažoby, budeme žiť zdravé životy."
Gabriela Jankechová
"Naučila som sa povedať nie."Jej život vyzeral navonok úplne v poriadku. Vnútri však bola nespokojná a stále niečo hľadala. Cítila nenaplnenosť a prázdnotu. Pridali sa k tomu problémy vo vzťahu, nespokojnosť v práci. Jednoducho jej chýbal zmysel života a k tomu energia začať niečo nové. Jedného dňa sa ocitla so svojou neterou v kníhkupectve a tá jej podala knihu Cesta. „Kúpila som ju a ešte v ten deň som ju prečítala. Doslovne sa mi začal meniť život,“ začína rozprávať o svojej ceste Gabriela. Kniha na ňu pôsobila liečivo a už pri čítaní si uvedomovala, aké vzorce správania nadobudla počas života a ako ju ovplyvňujú. Rozhodla sa ísť na seminár. „Tam som si prvýkrát v živote uvedomila, že potlačovanie emócií je pre naše telo nesmierna záťaž. Predtým som ich nedávala veľmi najavo a niektoré som už ani nevnímala. Slzy nepripadali do úvahy už vôbec, lebo mojepresvedčenie bolo, že musím byť vždy silná. Zmeny, ktoré som na sebe pociťovala, ma priviedli k absolvovaniu kompletného kurzu a stala som sa certifi kovanou terapeutkou Cesty.“
A čo konkrétne sa v jej živote zmenilo?
Začala lepšie vnímať samu seba, svoje pocity, potreby a aj dostatok energie. Na fyzickej úrovni zmizli bolesti hlavy a pocity vyčerpanosti, ktoré boli zjavne dôsledkom zablokovaných emócií. „Uvedomenie si súvislostí a prijatie emócií, hoci neboli vždy príjemné, spôsobilo, že som si prestala vytvárať emočné bloky, ktoré už nevytvárali zdravotné a iné problémy. Pomocou nástrojov tejto metódy som sa zbavila fóbií a podstatnej časti svojich strachov. Tie ma v živote veľmi brzdili a, bohužiaľ, som vďaka nim prichádzala aj o veľa životných príležitostí.“ Musela sa tiež naučiť povedať nie, na čo si len ťažko a pomaly zvykali ľudia z jej okolia, lebo boli zvyknutí na jej okamžitú ochotu vyhovieť každému, ktorá však bola založená na strachu z odmietnutia. Vďaka Ceste sa zbavila strachu nahlas hovoriť o svojich pocitoch. Okolie jej zmenu začalo vnímať ako dôkaz, že táto metóda funguje.
